V časoch, keď sa na tejto planéte ešte len začínal vyvíjať druh túžiaci po poznaní, vysvetľoval si všetko, čomu v tej dobe nerozumel ako zásah vyšších bytostí - bohov. Bolo to logické. Keď je búrka, vyletí z mraku niečo svietiace, hrmiace a občas niekoho zabije. Pravdepodobne preto, lebo boh, ktorý to svietiace ovláda neznášal toho, koho upiekol zaživa. Historky o týchto bytostiach sa šírili ústnym podaním z generácie na generáciu, vyvíjali sa až kým nebolo objavené písmo. Vtedy boli tieto náboženské texty zapísané a stali sa pre ďalšie obdobia nemennými. Vznikli veľké svetové náboženstvá uctievajúce tieto texty napriek tomu, že niektoré v nich popísané informácie sa určitým typom zvedavých ľudí darilo vyvrátiť. Náboženstvá začali chradnúť a ľudia si hľadali takých bohov, ktorí sa nevzpierajú už objaveným faktom. Zaniklo náboženstvo, ktorého boh bol svojim vlastným otcom aj synom, lebo ľudia začali byť takouto predstavou pohoršení, zaniklo náboženstvo v ktorom komunita bohov posedávala na reálnej hore a riadila svet, lebo sa podarilo na tú horu vyliezť. V tých časoch vznikli zárodky spôsobu myslenia, ktorý dnes voláme veda. Tá mala od svojich počiatkov snahu vysvetliť neznámo tak, aby nad neznámom nesedel bradatý ujec riadiaci ľudstvo aplikáciou toho neznáma. Niektoré náboženstvá sa začali proti vede brániť, keďže im konkurovala a na rozdiel od nich nepožadovala obete, klaňanie, modlitby. Osoby ktoré si na základoch náboženstva vytvorili politickú moc zostali bez vplyvu na spoločnosť.
Výsledky vedeckého skúmania majú tú vlastnosť, že staršie hypotézy sú nahrádzané neustále novými a tak sa spoločnosti zvyknutej na náboženskú nemennosť reality zdá, ako keby veda len tápala a špekulovala nad tým, ako sa môžu veci diať bez boha. To logicky vyústilo v nový spôsob boja náboženských autorít proti vede. Veď predsa najjednoduchšie a rokmi overené vysvetlenie čohokoľvek niekto spísal v mene božom a toto vysvetlenie teda musí byť zákonite to správne!
...





